Vysielanie zamestnancov na pracovnú cestu patrí k bežným javom v rámci pracovného života. V tomto zmysle vzniká zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu nárok na úhradu výdavkov spojených s pracovnou cestou. Problematika pracovných ciest a s nimi súvisiacich výdavkov je širokospektrálna téma, a to najmä z dôvodu viacerých právnych noriem, ktoré sa k nim viažu a uvedenú problematiku riešia z rôznych hľadísk (právne hľadisko, daňové hľadisko a pod.). Cestovné výdavky, vznikajúce zamestnávateľom, ktorí vysielajú zamestnancov na pracovné cesty sú na území Slovenskej republiky predmetom základnej právnej normy pre poskytovanie cestových náhrad, a to zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o cestovných náhradách“). Problematika tuzemských pracovných ciest je ďalej predmetom nasledovných právnych predpisov: zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zákon č. 593/2003 Z. z. Zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Opatrenie MPSVaR č. 143/2019 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách Opatrenie MPSVaR č. 176/2019 Z. z. o sumách stravného Pracovná cesta V zmysle Zákonníka práce má zamestnávateľ právo vyslať
The post Tuzemské pracovné cesty zamestnancov – cestovné náhrady (1. časť) appeared first on Solitea Slovensko.